Články 4FAN

Posts Tagged ‘zchfp’

Za prvých 9. mesiacov tohto roku zaznamenal chemický a farmaceutický priemysel SR medziročný pokles tržieb o 1,2 %. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, za 1. až 3. štvrťrok 2015 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem 7,155 482 miliardy EUR, čo bolo o takmer 90 miliónov eur menej ako v rovnakom období pred rokom. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Opätovný pokles odvetvia už tretí rok po sebe signalizuje, že slovenská chémia zažíva zložité časy. V rokoch 2013 a 2014 klesli celoročné tržby dva roky po sebe vždy o cca 5 %, v tomto roku je to za 9 mesiacov o 1,2 %. Porovnávacia základňa je však každý rok nižšie. Pritom vývoj odvetvia je rozdielny v jednotlivých segmentoch. Najvyšší pokles zaznamenali rafinované ropné produkty, ktorých tržby sa medziročne za prvých 9 mesiacov znížili až o 9,6 %. Je to predovšetkým dôsledok poklesu cien ropy a ropných produktov. Naopak pozitívny trend, vďaka oživeniu výroby áut na Slovensku i vo svete, potvrdzuje výroba výrobkov z gumy a plastov s rastom o 5,6 %. Tá už vlani celoročne narástla o 8,2 %. Mierne pozitívny bol aj vývoj v segmente chemikálie a chemické výrobky o 2,1 %. Farmaceutické výrobky a prípravky narástli o 5,9 %, ale tento rast len dobieha vlaňajší celoročný pokles až o -14,2 %, “ zhodnotil vývoj odvetvia R. Karlubík.

Poukázal pritom na to, že slovenská chémia dopláca na vonkajšie, aj vnútorné vplyvy a len pomaly sa zotavuje z dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Striedajú sa rastové tendencie celého odvetvia s poklesom a nerovnomerne sa vyvíjajú aj jednotlivé segmenty. Tohtoročný vývoj poznačil predovšetkým dramatický pokles cien ropy a jej produktov. Pokračuje aj tlak čínskeho chemického priemyslu, ktorý pri poklese domáceho tempa rastu hľadá uplatnenie svojich výrobkov na európskom trhu.

,,Slovenská ekonomika v poslednom roku rastie, ale slovenská chémia zaznamenáva pozitívny vývoj prakticky iba v odvetviach naviazaných na automobilový priemysel. Ukazuje sa, že veľké silné nadnárodné korporácie majú dostatok zdrojov a vplyvu na eliminovanie dopadov krízových období. Slovenská chémia je však tvorená hlavne malými a strednými podnikmi, ktoré sú postihnuté kontinuálnym zhoršovaním podnikateľského prostredia. Z nárastu výberu daní a rôznych stimulačných balíčkov sa do chémie prakticky nič nedostalo. Naopak, slovenským chemickým firmám chýbajú zdroje na investície, ktoré si v súčasnosti nemajú z čoho vytvárať, keďže aj legislatíva pri odpisoch sa zhoršila,“ poukázal R. Karlubík.

Dodal, že je načase, aby z oživenia ekonomiky profitovali aj podniky a podnikatelia, ktorí znášajú hlavnú záťaž napĺňania rozpočtu. Znížením odvodového a daňového zaťaženia by sa uľavilo celej ekonomike, vytvorili by sa udržateľné pracovné miesta, zlepšilo hospodárenie firiem a vytvorili zdroje na investície.
,,V súčasnosti sú financie konsolidované, ale odvodové a daňové zaťaženie podnikania je oveľa vyššie ako pred niekoľkými rokmi. Nastal čas, aby politická reprezentácia urobila niečo aj pre malé a stredné podniky. Okrem iného je potrebné zrušiť 14 % zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré sú vlastne ďalšou skrytou daňou, znásobujúcou zaťaženie malého podnikania. Tieto odvody, ktoré zaviedla ešte predchádzajúca vláda – vtedy vo výške 10 %, sú nespravodlivé, lebo rozdielne zaťažujú malých a veľkých podnikateľov,“ uzavrel R. Karlubík.

Na celkovej produkcii priemyselnej výroby SR sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %. V odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V roku 2014 sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR.

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR víta niektoré opatrenia z ohláseného 2. sociálneho balíčka vlády a to predovšetkým tie, ktoré zatepľovacím programom a príspevkami na podporu obnoviteľných zdrojov pre domácnosti oživia stavebníctvo, pre ktoré je chemický priemysel významným dodávateľom. Na druhej strane, zvýšenie minimálnej mzdy zvýši finančnú záťaž na podniky. ZCHFP preto odporúča vláde, že ak sú zdroje, mala by ich použiť aj na to, aby uľahčila podnikaniu znížením odvodov a daní, ktoré sama zvýšila, keď to odôvodňovala nutnosťou konsolidovať financie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

,,Dnes sú financie konsolidované, ale odvodové a daňové zaťaženie podnikania je oveľa vyššie ako pred 3 rokmi. Je načase, aby z oživenia ekonomiky mali niečo aj podniky a podnikatelia, ktorí znášajú hlavnú záťaž napĺňania rozpočtu. Rast HDP sa totiž netýka celej ekonomiky, o čom svedčí pokles tržieb chemického a farmaceutického priemyslu o cca 5 % už 2 roky po sebe (2013 a 2014) a o 0,5 % vlani poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Uľahčením odvodového a daňového zaťaženia by sa vytvorili udržateľné pracovné miesta, zvýšili platby za týchto zamestnancov do štátneho rozpočtu a zlepšilo hospodárenie firiem, z čoho by opäť profitoval štát. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti mnohých odvetví slovenskej ekonomiky je to takmer existenčná otázka, napríklad chemické podniky si len ťažko dokážu vytvoriť dostatočné zdroje na investície,“ konštatoval R. Karlubík.

Dodal, že zvlášť by sa už malo konečne uľahčiť malým a stredným podnikom. Je nepochopiteľné, prečo majú malí podnikatelia platiť, okrem daní, ešte aj 14 % zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré sú vlastne ďalšou skrytou daňou, takmer zdvojnásobujúcou zaťaženie malého podnikania. Tieto odvody, ktoré zaviedla ešte predchádzajúca vláda – vtedy vo výške 10 %, sú nespravodlivé, lebo rozdielne zaťažujú malých a veľkých podnikateľov (tých len do určitej výšky) a treba ich zrušiť. Navyše ich zrušením sa podporí motivácia vykazovania vyššieho zisku, pretože už nebude tak zaťažovaný, z čoho opäť môže získať aj štát.

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby SR sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5%, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

S podporou prostriedkov z Programu EÚ pre vzdelanie, odbornú prípravu, mládež a šport ERAZMUS+, odštartovala na Slovensku príprava talentov v chémii pre podnikateľský úspech inovácií v malých a stredných podnikoch – InnoChem. Vytvorenie užšieho partnerstva medzi študentmi univerzít a organizácií zaoberajúcich sa chémiou, by malo priniesť impulz pre rozvoj chémie a na druhej strane by mali dostať šancu mladí inovátori z vysokých škôl pre svoj osobný rozvoj, čím sa zvýšia ich šance na zaujímavé zamestnanie. Informovala o tom Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Vedúcim partnerom celého projektu, ktorý pomôže zvládnuť zmeny v priemysle, ekonomickom prostredí a v technológiách, je ZCHFP SR. Program ERAZMUS+ v rámci projektu InnoChem zastupuje Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) a Národná agentúra programu ERAZMUS+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Projekt potrvá 36 mesiacov, od 1.9.2014 do 31.8.2017. Základným cieľom projektu je vytvoriť podmienky pre vznik strategického partnerstva univerzít a zamestnávateľov, zameraného na rozvoj podnikateľských zručností a znalostí súčasných a budúcich trendov vo výrobkových inováciách so špecifickým dôrazom na malé a stredné podniky (MSP). Účelom je využitie know-how v chemickom priemysle na vybudovanie podnikateľských schopností a zručností u mladých talentov, s cieľom napomôcť výchove novej generácie výskumníkov schopných podporiť rozvoj týchto podnikov cestou inovácií,“ konštatovala S. Surová.

Dodala, že projekt kladie dôraz najmä na pomoc malým a stredným podnikom a na hraničné regióny EÚ. Vychádza pritom zo skúseností, že v týchto oblastiach je množstvo investičných príležitostí, ktoré zostávajú nevyužité. Projekt sa zameriava na podnietenie kreativity a inovatívnosti vo výučbe na vysokých školách a univerzitách.

Východiskovým materiálom je dopadová štúdia Rozhodujúce potreby v zručnostiach pre inovácie v chemickom priemysle, ktorú vypracovalo Európske združenie chemického priemyslu (CEFIC).

Práca na projekte je v zmysle uvedenej štúdie rozdelená na postupné logické kroky:
Analýza súčasného stavu (Status Quo Analysis) s cieľom identifikovať potreby v oblasti inovatívnych zručností študentov univerzít, rozpoznať a pomenovať bariéry ich rozvoja a navrhnúť, ako sa dajú prekonať
Návrh a vypracovanie cestovných máp (Road maps) na implementáciu know-how a odporúčaní na inovácie vo vysokoškolskom a univerzitnom vzdelávaní
Prediskutovanie a odsúhlasenie cestovných máp
Vypracovanie Akčného plánu
· Rozšírenie výstupov projektu a odporúčaných postupov prostredníctvom siete národných zväzov chemického priemyslu, ktorí sú členmi CEFIC.

Očakávané pozitívne dopady výsledkov projektu:
Projekt napomôže zvládnuť zmeny v priemysle, ekonomickom prostredí a v technológiách
Vysoké školy a zamestnávatelia budú mať zadefinovaný postup pre rozvoj rozhodujúcich kompetencií a invenčného myslenia mladých inovátorov
Zlepšia sa šance absolventov vysokých škôl a univerzít nájsť si zaujímavé zamestnanie
Zvýši sa kreativita a inovácie vo vysokoškolskom vzdelávaní prostredníctvom spolupráce zamestnávateľov a vysokých škôl
Vytvoria sa lepšie predpoklady pre rozvoj MSP a využitie investičných príležitostí, čím sa zlepšia podmienky na rast chemického a farmaceutického priemyslu.

Partneri Projektu:

Vedúci partner:
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky (ZCHFP SR)

· Partneri:

- Slovenská technická univerzita, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (STU, FCHPT), Bratislava
- Európske združenie chemického priemyslu (CEFIC), Brusel
- Národná technická univerzita v Aténach (NTUA), Atény
- Vysoká škola chemicko-technologická (VŠCHT), Praha
- Helénsky zväz chemického priemyslu (HACI), Atény
- Česká technologická platforma pre udržateľnú Chémiu (Sus Chem), Praha.

V sídle ZCHFP SR v Bratislave sa 16.4.2015 uskutočnilo pracovné stretnutie partnerov projektu.

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR  sa v roku 2012 zapojil do projektu ChemLog Tracking and Tracing. Projekt je zameraný na  zvýšenie bezpečnosti prepravy nebezpečného nákladu využitím technológie monitorovania zásielok.  V súčasnosti sa monitorovanie  využíva hlavne v cestnej doprave, kde takto dopravcovia majú prehľad o stave svojich vozidiel na cestách. V projekte ChemLog TaT sa však riešitelia – Doc. Juraj Jagelčák  zo Žilinskej univerzity a Ing. Jaroslav Čermák  ZCHFP SR, koordinátor projektu ChemLog TaT, zamerali na kombinovanú dopravu. ZCHFP si za partnera vybral kolektív Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, vedenej prof. Jozefom Gnapom.

,,Testovali sme prepravy cisternových  kontajnerov aj kontajnerových vlakov po celej Európe. V spolupráci s českými a slovenskými operátormi sme testovali na trasách ich vlakov  do ruského Černjachovska, tureckého Cerkezkoy, talianskeho Terstu, nemeckého Hamburgu, Bremerhavenu aj Duisburgu až po holandský  Rotterdam. V marci sme sa dostali až do Donecka, krátko pred vypuknutím nepokojov. V spolupráci s autodopravcami sme testovali jazdy kamiónov po celej Európe od Portugalska po Ural. Iniciatívny prístup doc. Juraja Jagelčáka nás doviedol k testovaniu jázd až na Ural aj do kazašskej Astany. Skúšali sme aj plavby na námorných trajektoch do Anglicka, Švédska aj na Brač. Na Dunaji sme monitorovali plavbu od  Čierneho mora po horný Dunaj a po kanáli Dunaj – Mohan – Rýn až na rieku Mohan takmer po Frankfurt. Získané údaje sa dajú porovnávať s informáciami z Riečneho informačného systému RIS, používanom na Slovensku a v Rakúsku.  Splnili sme zadanie vedúceho projektu, ktoré rakúski partneri vôbec neriešili,“ vysvetľujú koordinátori projektu J. Čermák a J. Jagelčák.

 

A dodávajú, že  oproti nákladným automobilom je hlavný rozdiel  v tom, že jednotky nemajú napájanie z elektrickej  siete  automobilu,  ale potrebujú vlastný zdroj elektrickej energie.  Predĺženie intervalu medzi  nabíjaniami si vyžaduje čo najvýkonnejšie akumulátory. Tie zvyšujú ceny jednotky a spolu s roamingovými poplatkami sú hlavnými nákladmi monitorovania.

 

,,V tom musíme vyzdvihnúť prístup havířovskej firmy NAMsystem, ktorá nám zapožičala jednotky  a platila dátové prenosy.  Menšou mierou nám pomohla vlastnými jednotkami aj šalianska firma Qadra. Palubné jednotky sa lokalizujú cez GPS signál a posielajú aj informácie o teplote vo vnútri jednotky a nárazoch v troch osiach. Tým poskytujú dostatok informácií, ale pre chémiu sa môžu v budúcnosti pripojiť externé tlakomery, teplomery produktu aj analyzátory plynov, atď. Tým sa dá výrazne zvýšiť bezpečnosť prepravy. Otázkou je, kam tieto informácie budú odosielané a ako často. Zatiaľ len na server poskytovateľa služby monitorovania a z neho na server Žilinskej univerzity. Tam sa tieto informácie spracovávajú,  párujú napríklad s informáciami o preprave a prepravovanom náklade a zasielajú na vopred definované adresy.  Cieľom projektu bolo vytvoriť  systém automatického hlásenia nehôd záchranným zložkám. Ak dôjde k zraneniu vodiča, záchranári budú vedieť, kde sa nehoda stala a v ktorom smere jazdy a hlavne, v prípade nebezpečného nákladu, aký druh nebezpečného nákladu a množstvo sa prepravuje,“ hovoria J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Poukazujú aj na to, že u dopravcov narážajú na otázku dôvernosti informácii o pohybe vozidiel. Ich únik by ich mohol poškodiť zo strany konkurencie a dal by sa aj zneužiť, napr. teroristami. Preto treba vyvinúť systém s oddelením monitorovania a informáciou o type nákladu. Až v prípade nehody by sa obe informácie spojili a hlásenie sa dostalo k záchranárom. Zásadnou je otázka spôsobu zavedenia systémov hlásenia nehody. V súčasnosti sa pripravuje zavedenie inteligentných dopravných systémov, automatického hlásenia nehody osobných áut cez eCall, atď.  Zavedenie monitorovania nebezpečného nákladu s mimoriadnymi dôsledkami možno nariadiť cez dohodu ADR, kde by sa monitorovanie zaviedlo od určitého dátumu povinne. Tu by sa však musela nájsť zhoda všetkých členských krajín dohody ADR , kde sú európske, ázijské aj severoafrické krajiny, čo koordinátori projektu nepredpokladajú. Druhou cestou je postupné zavedenie  pomocou poisťovacích spoločností cez zľavy na poistení prepráv. Príkladom využitia monitoringu nebezpečného nákladu môže byť systém monitorovania prepráv výbušnín v Českej republike od 1.1.2014, kde dopravca prepravujúci výbušniny musí umožniť dopytovať Polícii ČR informácie o polohe zo svojho monitorovacieho systému vozidiel v čase nahlásenia prepravy výbušnín.

 

,,V projekte bol požadovaný systém geofencingu, ktorý bude hlásiť vjazd jednotky do ohraničenej oblasti, napr. hranice štátu, kraja, mesta, zákazu vjazdu  alebo oblasti vodných zdrojov. Tieto oblasti boli vytvorené na digitálnej mape v serveri Žilinskej univerzity, ale tu je dôležitý interval lokalizácie. Ak je napr. 20 sekúnd, tak vstup u malých oblastí zachytíme včas. Ak je ale 5 minút, tak vozidlo prejde oblasťou 1 km bez signalizácie porušenia zákazu. Server posielal informácie o vstupe aj výstupe určenej oblasti spoľahlivo. Boli vyvinuté a overené systémy rozpoznania križovania zakázanej oblasti.

Príkladom v tomto je Bratislava, kde  na križovaní diaľníc D1 a D2 sa nachádza oblasť s ochranou vodných zdrojov, kde nie je možné prepravovať látky znečisťujúce vodu po ceste. Zároveň cez túto zakázanú oblasť sa popod most Lafranconi plavia plavidlá a pretínajú ju aj železničné trate, čo je potrebné ošetriť. Geofencing je funkcia, signalizujúca vstup/výstup dopravného prostriedku pre určenú oblasť. Aby bol vstup vozidla signalizovaný, musí byť, pre malé oblasti, lokalizovanie pomerne často. U nás bolo každých 20 sekúnd. Na digitálnej mape boli  definované oblasti hraníc krajín, krajov, veľkých miest, tunelov a oblastí s ochranou vodných zdrojov“, približujú J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Upozorňujú aj na oblasti so zákazom vjazdu nebezpečného nákladu – tunely, centrá miest.  Geofencing by mal umožniť sledovanie vybraných zásielok na operačných pracoviskách záchranného systému alebo inteligentného dopravného systému. ,,Dosiahli sme zaujímavé výsledky, ale kto ich využije?  V Dohode ADR sa hovorí o kategórii vysoko rizikového nákladu s mimoriadnymi dôsledkami.  Pri nich treba predchádzať ich zneužitiu.  Ako ale presadiť využitie v širšom meradle? Striktným definovaním v Dohode ADR?  To bude potrebné dohodnúť na zasadnutí WP 15 pri OSN, kde sa zhoda hľadá zložito.  Pomohlo by skôr motivovať dopravcov  poskytovať informácie o preprave za cenu zníženia poistného?   Zhoda by sa skôr našla  v stredoeurópskych podmienkach s vysokou koncentráciou ciest, zásielok, prírodných prekážok. Alebo budeme čakať na nejakú väčšiu nehodu alebo bezpečnostný incident a potom už bude záujem riešiť problém?,“ pýtajú sa J. Čermák a J. Jagelčák. A tak bude systém využívaný univerzitou na ďalší vývoj aplikácií, na skúšanie vozidiel, upevnenia nákladu a ďalšie dynamické procesy. V praxi sa využíva na monitorovanie ucelených vlakov Dusla Šaľa, kde oceňujú jeho prínos pre lepšie riadenie logistického reťazca.